27.-28.08.2011
Celý týždeň panujú veľké teplá, nad 30°C, takže logicky rozmýšľame nad schladením sa v kaňonoch. Jaňouch a Džery sú v Taliansku, Radek nemôže, ale dostal som od neho aspoň tip, že Lukáš je pre každú srandu. A je to tak, Lukáš zrejme omámený teplom, súhlasí.
Mirafall (v5, a2, III)
V sobotu ráno o 8 hod nastupujú Lukáš a Martina do auta a za žiarivhého slnka a jasnej oblohy vyrážame na Viedeň. Tam je 30 °C, no ako sa blížime k Mariazzelu vidíme mraky prichádzajúcej studenej fronty a teplota behom chvíle klesne o 10 °C. Parkujeme pri priehrade za Bhf. Erlaufklause, prezliekame a vyrážame. Naše oblečenie vzbudzuje u turistov úsmevy až údiv. Chlapa v gumákoch, kraťasoch a so splelovakom tu asi nevidia často. Cestou fotíme, hlavne krásne, romantické údolie Ötscherbachu. Po asi hodine prichádzame k vodopádu Mirafall.
Je nejaký zelenší ako na fotkách a má nejako málo vody. Hm. Nedáme sa odradiť a skúsene nenachádzame prístupový chodník. Tak stúpame kolmo do prudkého krpálu a testujeme staré lezecké krasové pravidlo, že 20 stebiel trávy udrží horolezca. Udrží, je to dobré.
Prichádzame na zalesnený vrchol a beháme po lese, podľa GPS hľadajúc začiatok kaňonu. Na naše prekvapenie nachádzame širokú lesnú cestu, ktorú dokonca križuje nejaký nevýznamný potok. GPS však radí ešte 230m. Takže zas do kopca. Na súradniciach začiatku kaňonu pred nami uteká lesná zver, stromy sú tu krásne, výhľady tiež, len ten Mirabach tu nie je. Nebudem napínať, bola to moja chyba. Dostávam čierny bod. Po zadaní správnych súradníc ideme k onomu nevýznamnému, no správnemu potoku. Začiatok je plochý, brodíme sa potokom plným zelených rias.
Prvé zlanenie (15 m), jazierko a skok do neho. Druhé zlanenie (30 m). Nebyť Martiny asi doteraz hľadáme zlaňovací bod. Tu už riasy dosahujú dĺžky viac ako meter. Že by ufoni, alebo Marťania? No hnus zelený to je. Onedlho nájdeme utopeného, rozkladajúceho sa kamzíka. No hnus velebnosti. Moc sa nám už do vody nechce, ale čaká nás highlight tohto kaňonu – 70 m vodopád. Prvý úsek (30 m) je previsnutý, prší nám za golier. Na výraznej polici je kotevný bod druhého (40 m) úseku. Pod vodopádom si nás fotia turisti.
Začína pršať. Zlaňujeme posledný úsek, balíme od rias zelené laná a ideme sa ešte kúpať (umyť zo seba kamzíka) do Ötscherbachu. Pekný rivering. Cestou k autu je nám stále nejaká zima. Auto hlási +9 °C. Aha. Prší a najviac keď sa prezliekame, klasika. Ja už čakám, kedy začnú padať traktory a príde si po Lukáša český vládny špeciál. Neprišiel, asi to ešte nie je tak zlé. Prší celý večer. Varíme v autobusovej zastávke. Premiestňujeme sa k Wildalpenu, kde nachádzame miesto na spanie. Lukáš sa skúsene zahrieva pohľadom do autoatlasu, kde číta názvy ako Zakintos, Kréta, Rhodos. Po povinnej dezinfekcii pred desiatou už spíme.
Bruckgraben (v4, a3, V)
Ráno sa budíme do hmly, +10 °C, no dúfame a cítime, že predpoveď počasia neklame a bude dnes slnečný deň. Presúvame sa k Bhf. Johnsbach, kde parkujeme, balíme mokré neoprény a vyrážame do kaňonu. Po značenom chodníku stúpame 500 výškových metrov do sedla za horou Bruckstein (1388 mnm). Oblačnosť sa trhá, je jasno, slnečno aj keď chladno. Máme krásne výhľady do údolia Ennsu a na okolné monumentálne hory. V sedle trochu váhame, ktorý že to jagersteig (lovecký chodník) je správny. Jeden sa nám pozdáva, vedie výrazným úzkym hrebeňom. No ten pravý to nie je. Keď po čase chodník úplne zmizne, znovu sa hráme na kamzíkov, miestami dosť odvážnych.
Nakoniec prichádzame po 3 hodinách k potoku, asi o 100 m pod miesto kam sme mali prísť. No hlavne, že sme to trafili. Pri prezliekaní do neoprénov sa nám trošku krivia tváre, ale v hornej, otvorenej časti kaňonu nás ohrieva slnko, čo nám výrazne zlepšuje náladu. Užívame si kaňonu plnými dúškami. Voda je krásne čistá, vápenec snehovo biely, celkovo je to o 1000 % lepšie ako včera. Zlanení a menších vertikálnych stupňov je dosť, paráda.
Po asi hodine nás víta brána do druhej časti kaňonu a nápisom na skale, že tu je posledný možný únik. My však nikam unikať nechceme, nájdeme geocache a hurá do mordoru. Kaňon sa prudko mení. Je už skorej meandrujúca polojaskyňa, široká miestami menej ako 2 metre a vysoká 20-40 m. Vládne tu prítmie, hukot vody je tak silný, že musíme na seba kričať. A to je nízky vodný stav. Niektoré stupne sú tvorené zakliesnenými kmeňmi mohutných stromov. Viacej zlaňujeme ako ideme. Kotevné body sú umiestnené vysoko, v potencionálnych vracákoch, alebo za nášho vodného stavu úplne nelogicky. Pri vysokej vode to tu musí byť masaker. Príroda je mocná.
Postupne sa kaňon predsa len trochu otvára a zahliadneme aj slnko. Zlanení je hrozne moc, prestávame ich počítať. Po poslednom 12 m stretávame skupinu asi 20 vodákov, ktorý sa sem dostali protiprúdu od Ennsu. Pozerajú na nás ako na zjavenia. Moc nechápu ako sme sa tam dostali. My sa nezdržujeme vysvetľovaním a posledných 300 už chodeckých metrov k ústiu do Ennsu prechádzame trošku so smútkom, že kaňon končí. Po neúspešnom pokuse prekročiť Enns sa popri železnici vraciame k autu. Je päť hodín. O 22:02 vystupujú Lukáš a Martina v Líšni. Víkend na max končí, realita pracovného týždňa začína.
Zaznamenal: SeBo
Celý týždeň panujú veľké teplá, nad 30°C, takže logicky rozmýšľame nad schladením sa v kaňonoch. Jaňouch a Džery sú v Taliansku, Radek nemôže, ale dostal som od neho aspoň tip, že Lukáš je pre každú srandu. A je to tak, Lukáš zrejme omámený teplom, súhlasí.
Mirafall (v5, a2, III)
V sobotu ráno o 8 hod nastupujú Lukáš a Martina do auta a za žiarivhého slnka a jasnej oblohy vyrážame na Viedeň. Tam je 30 °C, no ako sa blížime k Mariazzelu vidíme mraky prichádzajúcej studenej fronty a teplota behom chvíle klesne o 10 °C. Parkujeme pri priehrade za Bhf. Erlaufklause, prezliekame a vyrážame. Naše oblečenie vzbudzuje u turistov úsmevy až údiv. Chlapa v gumákoch, kraťasoch a so splelovakom tu asi nevidia často. Cestou fotíme, hlavne krásne, romantické údolie Ötscherbachu. Po asi hodine prichádzame k vodopádu Mirafall.
Je nejaký zelenší ako na fotkách a má nejako málo vody. Hm. Nedáme sa odradiť a skúsene nenachádzame prístupový chodník. Tak stúpame kolmo do prudkého krpálu a testujeme staré lezecké krasové pravidlo, že 20 stebiel trávy udrží horolezca. Udrží, je to dobré.
Prichádzame na zalesnený vrchol a beháme po lese, podľa GPS hľadajúc začiatok kaňonu. Na naše prekvapenie nachádzame širokú lesnú cestu, ktorú dokonca križuje nejaký nevýznamný potok. GPS však radí ešte 230m. Takže zas do kopca. Na súradniciach začiatku kaňonu pred nami uteká lesná zver, stromy sú tu krásne, výhľady tiež, len ten Mirabach tu nie je. Nebudem napínať, bola to moja chyba. Dostávam čierny bod. Po zadaní správnych súradníc ideme k onomu nevýznamnému, no správnemu potoku. Začiatok je plochý, brodíme sa potokom plným zelených rias.
Prvé zlanenie (15 m), jazierko a skok do neho. Druhé zlanenie (30 m). Nebyť Martiny asi doteraz hľadáme zlaňovací bod. Tu už riasy dosahujú dĺžky viac ako meter. Že by ufoni, alebo Marťania? No hnus zelený to je. Onedlho nájdeme utopeného, rozkladajúceho sa kamzíka. No hnus velebnosti. Moc sa nám už do vody nechce, ale čaká nás highlight tohto kaňonu – 70 m vodopád. Prvý úsek (30 m) je previsnutý, prší nám za golier. Na výraznej polici je kotevný bod druhého (40 m) úseku. Pod vodopádom si nás fotia turisti.
Začína pršať. Zlaňujeme posledný úsek, balíme od rias zelené laná a ideme sa ešte kúpať (umyť zo seba kamzíka) do Ötscherbachu. Pekný rivering. Cestou k autu je nám stále nejaká zima. Auto hlási +9 °C. Aha. Prší a najviac keď sa prezliekame, klasika. Ja už čakám, kedy začnú padať traktory a príde si po Lukáša český vládny špeciál. Neprišiel, asi to ešte nie je tak zlé. Prší celý večer. Varíme v autobusovej zastávke. Premiestňujeme sa k Wildalpenu, kde nachádzame miesto na spanie. Lukáš sa skúsene zahrieva pohľadom do autoatlasu, kde číta názvy ako Zakintos, Kréta, Rhodos. Po povinnej dezinfekcii pred desiatou už spíme.
Bruckgraben (v4, a3, V)
Ráno sa budíme do hmly, +10 °C, no dúfame a cítime, že predpoveď počasia neklame a bude dnes slnečný deň. Presúvame sa k Bhf. Johnsbach, kde parkujeme, balíme mokré neoprény a vyrážame do kaňonu. Po značenom chodníku stúpame 500 výškových metrov do sedla za horou Bruckstein (1388 mnm). Oblačnosť sa trhá, je jasno, slnečno aj keď chladno. Máme krásne výhľady do údolia Ennsu a na okolné monumentálne hory. V sedle trochu váhame, ktorý že to jagersteig (lovecký chodník) je správny. Jeden sa nám pozdáva, vedie výrazným úzkym hrebeňom. No ten pravý to nie je. Keď po čase chodník úplne zmizne, znovu sa hráme na kamzíkov, miestami dosť odvážnych.
Nakoniec prichádzame po 3 hodinách k potoku, asi o 100 m pod miesto kam sme mali prísť. No hlavne, že sme to trafili. Pri prezliekaní do neoprénov sa nám trošku krivia tváre, ale v hornej, otvorenej časti kaňonu nás ohrieva slnko, čo nám výrazne zlepšuje náladu. Užívame si kaňonu plnými dúškami. Voda je krásne čistá, vápenec snehovo biely, celkovo je to o 1000 % lepšie ako včera. Zlanení a menších vertikálnych stupňov je dosť, paráda.
Po asi hodine nás víta brána do druhej časti kaňonu a nápisom na skale, že tu je posledný možný únik. My však nikam unikať nechceme, nájdeme geocache a hurá do mordoru. Kaňon sa prudko mení. Je už skorej meandrujúca polojaskyňa, široká miestami menej ako 2 metre a vysoká 20-40 m. Vládne tu prítmie, hukot vody je tak silný, že musíme na seba kričať. A to je nízky vodný stav. Niektoré stupne sú tvorené zakliesnenými kmeňmi mohutných stromov. Viacej zlaňujeme ako ideme. Kotevné body sú umiestnené vysoko, v potencionálnych vracákoch, alebo za nášho vodného stavu úplne nelogicky. Pri vysokej vode to tu musí byť masaker. Príroda je mocná.
Postupne sa kaňon predsa len trochu otvára a zahliadneme aj slnko. Zlanení je hrozne moc, prestávame ich počítať. Po poslednom 12 m stretávame skupinu asi 20 vodákov, ktorý sa sem dostali protiprúdu od Ennsu. Pozerajú na nás ako na zjavenia. Moc nechápu ako sme sa tam dostali. My sa nezdržujeme vysvetľovaním a posledných 300 už chodeckých metrov k ústiu do Ennsu prechádzame trošku so smútkom, že kaňon končí. Po neúspešnom pokuse prekročiť Enns sa popri železnici vraciame k autu. Je päť hodín. O 22:02 vystupujú Lukáš a Martina v Líšni. Víkend na max končí, realita pracovného týždňa začína.
Zaznamenal: SeBo
Žádné komentáře:
Okomentovat