Tento rok je hrozná zima, horšie než sme čakali. Preto oživujeme náš minuloročný plán zohriať si kosti na slnečnom juhu. Voľba je jasná El Chorro, kúsok od Malagy v Španielsku. Po diskusiách sa vykryštalizuje medzinárodná skupinka 4 borcov Němec, Polák , Hřebíček, Kovačič a termín 25.2.2011 -7.3.2011.
Ranné vstávanie (02:30) je kruté, ale o 7hod sedíme v lietadle (Swiss air), prestupujeme v Zurichu a 12:30 nás už víta slnečná Málaga. Prvé čo vidíme na letisku je Gambrinus cervera bar. Hm, mohli si vybrať aj lepšie pivo.
No nič. Novou vlakovou dráhou sa premiestňujeme do mesta, kde máme kopu času. Túlame sa mestom, nakupujeme jedlo, fotíme palmy, pamiatky, španielky v krátkych tričkách,... Mesto nám pripomína svojimi bulvármi a koloniálnou architektúrou Kubu (len domy sú opravené, a autá sú moderné). Vlak do el chorra ide iba 2x denne, ten náš o 18.40. Vo vlaku stretávame Leošáka a Mrndu, ktorý boli tiež v Malage (pivo za 0,18euro a hrali súťaž nájdi 10 pekných španielok). Ubytovávame sa v kempe (5,5eur) a po jednom pive (Cruzcampo) okamžite zaspávame.
V sobotu nás po 11 hodinách spánku vytiahne zo stanov teplo a slnko. Presne takto sme si to predstavovali. Po ranných procedúrach (prebalovanie, varienie, očista,...) vyrážame do oblasti Frontales. Najprv sektor Momia. Krásne dlhé cesty (cca 30m a viac). Klasifikácia mäkšia, pohyby na skale sú trhané, ale aj tak padajú prvé on sighty. Hlavy sa nám motajú z tepla, oči ešte na ostrom slnku poriadne nevidia. Presúvame sa do sektoru Poema de Roca, čo je vlastne veľká jaskyňa, vysoká 25m, kde sú previsnuté cesty, lezenie po krápnikoch a madlách. Lezieme legendárnu cestu Poema de Roca L1, po krápnikoch na 25m previs tak 8m. Proste dokopec ako blázon. Nedávame to. Ešte nie sú naše vnútorné motory zohriate na prevádzkovú teplotu. Nabudúce. Cestou spať do kempu naberáme vodu pri trati, pretože tá v kempe je slaná. Večer v bare Cruzcampo s Leošákmi. Pivo tu predávajú v 1l fľašiach. Pre španielov rodinné balenie, pre Čechov „štandardné“.
V nedeľu je trošku chladnejšie čo vítame. Ideme opäť do Poemy. Ja vybojujem 7b (8+/9-), a aj ostaný začínajú liezť pekné cesty. Večer v kempe riešime, že nám niekto prehrabal veci v stanoch a že zmizli nejaké drobnosti. Nevyriešime nič. Španieli na nás kašlú. Potom sa v bare od dozvedáme, že nie sme jediný postihnutí. Zlodejíčkovia sú malé detská, ktorých už jedna Polka chytila. Snáď už bude pokoj.
Po dvoch dňoch lezenia nás čaká odpočinkový deň a highlight nášho výletu. El caminito del rey. Cesta kráľov. Cesta ktorú vybudovali okolo roku 1900. Vedie cez dolný a horný kaňon. Miestami v dezolátnom stave. Najhoršie úseky sú vystrojené fixným lanom. Vzdušná. Úžasná. Proste treba zažiť. Hneď na začiatku trasy chýba kus lávok. Traverzuje sa nižšie po oceľových tyčiach, voľne sa lezie asi 20m kút. V samotnom kaňone fúka celkom silný vietor, ktorý len umocňuje pocity. Cesta vedie po pravej strane kaňonu. Po ľavej strane kaňonu sú mosty a tunely pre železnicu.
Za prvým kaňonom sa údolie otvára a po asi dvoch kilometroch nasleduje druhý kaňon. Všade cestou sú lezecké sektory. My sa nikam neponáhľame, fotíme, užívame si. Večer, na konci odpočinkového dňa, sme celkom uchodený, ale plný silných dojmov.
Nasledujúce dva dni sme strávili lezením v oblasti El Makinodromo. Oblasť sa nachádza medzi horným a dolným kaňonom. Sú dve možnosti ako tam prísť. Trekom cez kopce (3hod výprava) alebo železničnými tunelmi a mostmi (30min), čo je však pod pokutou 6.000euro zakázané. Vlaky tam jazdia celkom často. V Makine je super krásne lezenie. Dlhé cesty, viac ako 30m, miestne aj kruto previsnuté, cesty od 6c vyššie. Krásne vytrvalostné lezenie. Leošák skúša 40m 8a, padá vždy v posledných krokoch. My si krásne zalezieme aj v nižších číslach ale nádherných linkách.
Vo štvrtok je odpočinkový deň. Kraken Polák ide s Pájom loviť cash-ki po okolí. Používa divné slová ako travelbag, geocoin, adť. Vracajú sa večer, 15km po krpáloch. Proste Polákovské na max! Ja s Nemcom zevlujeme po okolných sektoroch (Las encantadas) a pozeráme čo by sa dalo vyliezť.
V piatok o našom programe rozhodlo počasie. Ochladilo sa a prší. Prší. Presúvame sa zo stanov do bungalovu. Ťažká pohoda.
V sobotu a nedeľu posledné dni lezenia. Trávime ich v Momii a Poema de roca. Je zima (+9°), chvíľami prší. Žiadna veľká pohoda. Výkony však sú. Ja 7a OS, borci 7c. V sobotu od obeda počujeme z dediny nejakú hudbu. Večer to ideme preskúmať. Dobre sme urobili. Konal sa parádny El chorro "dolní zjeb" hudobný festival. Na záhradke miestneho polosquotu hrali (okrem iných) miestny Bob Dylan, Jésus, Viejos rockeros s Rumcajsom, Viejos punkies s nabušenou basgistaristkou a Sherlockom Holmesom. Pogo miestnych rastamanov a horolezcov. Pivo v 0,7l kalíškoch (pomáha na oceľové prsty),... Paráda.
V pondelok, keďže teleport stále nefunguje ako v Starr treku, premiestňujeme celý deň naše telesné schránky po železnici, lietadlách, autách z El chorra do Malagy, Zurrichu, Viedne do Brna. Posteeľ!!!
Další foto viz http://sebastian2.rajce.net
Napsal a nafotil Sebo
Žádné komentáře:
Okomentovat